Tomáš Gajlík - CD More Than One Way debutový album

CD More Than One Way, je debutový album klaviristu Tomáša Gajlíka (1979). Z doterajšieho pôsobenia na slovenskej džezovej scéne je Gajlík známy skôr ako sideman. Svoje autorské a líderské ambície začal napĺňať len nedávno, preto túto nahrávku môžeme pokojne považovať za krst ohňom.

Sympatické je, že pre svoj debut si zvolil kráľovskú disciplínu džezového klavíra – klasické akusti cké trio. Formát, v ktorom sa naozaj nedá „za nikoho schovať“ – naopak, empati a a súhra s rytmikou sú viac ako kľúčové faktory. V tomto ohľade mal Gajlík pri výbere svojich partnerov skutočne šťastnú ruku. Štefan Bartuš na kontrabase a Peter Solárik na bicích spolu tvoria v slovenskom kontexte nadštandardnú rytmickú sekciu a majú výrazný podiel na kompaktnosti tria. Povestnú pečať kvality tvorí saxofonista Rick Margitza (spolupracoval napr. s McCoy Tynerom, Chickom Coreom, Milesom Davisom a i.), ktorý si na albume zahral v dvoch skladbách.

Samotný názov More Than On Way ponúka rôzne možnosti výkladu. Jednou z nich je aspekt univerzálnosti – teda vlastnosti , ktorá je charakteristi cká pre Gajlíkove doterajšie pôsobenie na scéne. Ako sám hovorí: „Dnes, keď chce byť džezový hudobník špičkou, musí mať široký štýlový záber, musí ovládať všetko, čo s džezom súvisí. Kedysi mal každý štýl svojich vychytených hudobníkov, či už išlo o swing, bebop, hardbop. Dnešná doba vyžaduje od hudobníka maximálnu univerzálnosť a to je to, o čo sa snažím.“ Zároveň môžeme názov albumu chápať ako Gajlíkov pohľad na aktuálny vývoj džezovej hudby – neexistuje jeden dominantný trend, ale viacero možných ciest. Napokon tento jav je pre súčasný džez symptomatický.

Kompozičný, aranžérsky i improvizačný charakter jednotlivých skladieb albumu sa teda variuje. Odzrkadľuje leadrov vkus, erudíciu, remeslo, v neposlednom rade i vplyvy obľúbených klaviristov. Album otvára skladba Delta s transparetnými harmóniami a ľahkým nádychom moderného európskeho ECM zvuku. K bebopovej tradícii má bližšie štandard Bye Bye Blackbird, ktorý sa rytmicky i harmonicky láme do nečakaných podôb. Dienda z pera Kennyho Kirklanda je Gajlíkovou poctou svojmu klavírnemu guru a podľa môjho názoru ide o jedno z najsilnejších miest albumu – hudobne i pocitovo. Husté harmonické klastre v zbesilej eastcoastovej jazde Bolero pripomínajú zase Mullgrewa Mullera. Legal Sounds je autorská skladba, ktorú byna svoju platňu pokojne mohol zaradiť aj o niekoľko generácií starší Sonny Rollins. Gajlík neobišiel ani obdobie modálneho džezu, ktorého odkaz je cítiť v kompozícii Never More. Pri skladbe s pekne klenutou gospelovou témou For King si môžeme klásť otázku, ktorému „kingovi“ túto skladbu Gajlík venoval? Môj tip – Jacky Terrasson.

Je pravda, že More Than One Way nie je album, ktorý by zásadným spôsobom otočil dejiny hudby. Debutový album je však pre každého umelca dôležitým mílnikom na dlhej ceste hľadania vlastného rukopisu a Tomáš Gajlík je stále na jej začiatku. Zo všetkých možných ciest si však vybral tú najlepšiu – poznanie tradície ako i rôznych smerov súčasnosti, ich syntézu ako predpoklad k nájdeniu samého seba v kontexte džezového jazyka.

Napísal: Roland Kánik