Koncert a krst CD More Than One Way:
Nu Spirit Club
03. 03. 2010
Šafárikovo nám. 7, Bratislava
Začiatok o 19:00
http://www.nuspirit.sk/
Blog
4
feb 10
Peter Solárik
Vyštudoval hru na bicích nástrojoch na Konzervatóriu v Žiline a neskôr hudobná pedagogika 1997-2002. Je členom popredných jazzových zoskupení: Nothing But Swing Trio, Trio Klaudia Kováča, Tomáš Gajlík Trio, Lucia Lužinská & All Time Jazz, The Triology, Swing & Lati n Band Róberta Opatovského, Michal Bugala Group, Štepán Markovič Quintet, medzinárodný projekt – V4 Octet, Soul For Seven, spolupráca s osobnosťami slovenského jazzu napr. Gabo Jonáš, Matúš Jakabčic, Juraj Bartoš, ako aj osobnosťami svetoveho formátu Scott Hamilton /USA/, Harry Sokal /AT/, Janus Muniak /PL/,Piotr Baron /PL/. Účinkoval na festi valoch: BJD 2x, Brno Jazz Fest 3x, Jazz Fest Green Bay 2005 /USA/, Jazzové festi valy Prešov, Košice, Marti n, Zelená Voda, Krakow, Varšava, Kielce, Zakopané, Sciavnica a iné. Poriada jazzové výchovné koncerty pre základné školy a konzervatoriá, zakladateľ súťaže žiakov ZUŠ v hre na bicích nástrojoch /apríl 2009/, umelecký vedúci spolu s doc. Istvánom Szabó orchestra bicích nástrojov Konzervatória J.L.Bellu v Banskej Bystrici – The Perculogy Ensemble, zakladateľ festi valu Percussion Summit /BB/, edukačný projekt pre stredné školy Jazz Goes to School, a iné.
4
feb 10
Štefan Bartuš
Je najvyhľadávanejším jazzovým kontrabasistom na Slovensku. Narodený v hudobníckej rodine. Vyštudoval na týchto školách: konzervatórium J. L. Bellu v Banskej Bystrici a neskôr VŠMU Brati slava. Po ukončení štúdia pôsobil napríklad v týchto hudobných telesách: SĽUK, Milo Suchomel Quartet, Matúš Jakabčic – Big Band, Pavol Bodnár – Interjazzional Band. Spolupráca s umelcami ako: Hary Sokal, Jeff Gardner, Howard Curti s, Danilo Memolli, Lee Andrews Davison, Jánusz Muniak, Sandro Gibelliny, Lýdia Muray,Karen Adwords, Juraj Bartoš, Ľuboš Šrámek, Ondrej Krajňák, Michal Bugala atď….Dosiahol niekoľko úspechov v jazzových súťažiach: Belgicko – Jazz Hoeilart internati onal : 4. Miesto, M. Skvartet, Španielsko – Getxo, M. Skvartet Nemecko – Glachau 1. miesto, L. Lužinská – All ti me jazz . E. B.U. live koncert.
4
feb 10
CD More Than One Way
CD More Than One Way, je debutový album klaviristu Tomáša Gajlíka (1979). Z doterajšieho pôsobenia na slovenskej džezovej scéne je Gajlík známy skôr ako sideman. Svoje autorské a líderské ambície začal napĺňať len nedávno, preto túto nahrávku môžeme pokojne považovať za krst ohňom.
Sympatické je, že pre svoj debut si zvolil kráľovskú disciplínu džezového klavíra – klasické akusti cké trio. Formát, v ktorom sa naozaj nedá „za nikoho schovať“ – naopak, empati a a súhra s rytmikou sú viac ako kľúčové faktory. V tomto ohľade mal Gajlík pri výbere svojich partnerov skutočne šťastnú ruku. Štefan Bartuš na kontrabase a Peter Solárik na bicích spolu tvoria v slovenskom kontexte nadštandardnú rytmickú sekciu a majú výrazný podiel na kompaktnosti tria. Povestnú pečať kvality tvorí saxofonista Rick Margitza (spolupracoval napr. s McCoy Tynerom, Chickom Coreom, Milesom Davisom a i.), ktorý si na albume zahral v dvoch skladbách.
Samotný názov More Than On Way ponúka rôzne možnosti výkladu. Jednou z nich je aspekt univerzálnosti – teda vlastnosti , ktorá je charakteristi cká pre Gajlíkove doterajšie pôsobenie na scéne. Ako sám hovorí: „Dnes, keď chce byť džezový hudobník špičkou, musí mať široký štýlový záber, musí ovládať všetko, čo s džezom súvisí. Kedysi mal každý štýl svojich vychytených hudobníkov, či už išlo o swing, bebop, hardbop. Dnešná doba vyžaduje od hudobníka maximálnu univerzálnosť a to je to, o čo sa snažím.“ Zároveň môžeme názov albumu chápať ako Gajlíkov pohľad na aktuálny vývoj džezovej hudby – neexistuje jeden dominantný trend, ale viacero možných ciest. Napokon tento jav je pre súčasný džez symptomatický.
Kompozičný, aranžérsky i improvizačný charakter jednotlivých skladieb albumu sa teda variuje. Odzrkadľuje leadrov vkus, erudíciu, remeslo, v neposlednom rade i vplyvy obľúbených klaviristov. Album otvára skladba Delta s transparetnými harmóniami a ľahkým nádychom moderného európskeho ECM zvuku. K bebopovej tradícii má bližšie štandard Bye Bye Blackbird, ktorý sa rytmicky i harmonicky láme do nečakaných podôb. Dienda z pera Kennyho Kirklanda je Gajlíkovou poctou svojmu klavírnemu guru a podľa môjho názoru ide o jedno z najsilnejších miest albumu – hudobne i pocitovo. Husté harmonické klastre v zbesilej eastcoastovej jazde Bolero pripomínajú zase Mullgrewa Mullera. Legal Sounds je autorská skladba, ktorú byna svoju platňu pokojne mohol zaradiť aj o niekoľko generácií starší Sonny Rollins. Gajlík neobišiel ani obdobie modálneho džezu, ktorého odkaz je cítiť v kompozícii Never More. Pri skladbe s pekne klenutou gospelovou témou For King si môžeme klásť otázku, ktorému „kingovi“ túto skladbu Gajlík venoval? Môj tip – Jacky Terrasson.
Je pravda, že More Than One Way nie je album, ktorý by zásadným spôsobom otočil dejiny hudby. Debutový album je však pre každého umelca dôležitým mílnikom na dlhej ceste hľadania vlastného rukopisu a Tomáš Gajlík je stále na jej začiatku. Zo všetkých možných ciest si však vybral tú najlepšiu – poznanie tradície ako i rôznych smerov súčasnosti, ich syntézu ako predpoklad k nájdeniu samého seba v kontexte džezového jazyka.
Napísal: Roland Kánik